Vážení spoluobčania mojej rodnej obce Dvory nad Žitavou !
V tomto roku si pripomíname 120. výročie narodenia a 64. výročie umrtia významného politika nielen bývalého Československa ale aj celej Strednej Európy, martíra, grófa Jánosa Esterházyho, mučeníka vtedajšieho komunistického režimu.
Na úvod dovolte mi, aby som vyjadril moju osobnú nádej, že jeho osobný príklad, jeho vtedajšie čestné postoje ku každému tu žijúcemu slovákovi a maďarovi a jeho boj v politických podmienkach vtedajšieho režimu dvadsiatych treidsiatych a štaridsiatych rokov minulého storočia za spravodlivosť, za ľudskú dôstojnosť prinesú nám všetkým svoje neskaziteľné ovocie. A nádej aj v to, že jeho duševná pozostalosť bude každému z nás poskytovať nevičerpateľný zdroj vzájomného porozumenia, vzájomnej úcty a ochoty spolupráce pre ľuskejšiu budúcnosť.
K tomu však musíme poznať jeho život a dielo, jeho politické postoje, jeho obetu na záchranu prenasledovaných ľudí, jeho osobnú zaviazanosť voči ídeám spolužitia národov tu v Karpatskej kotline, jeho dvanásť rokov trvajúcu Kalváriu na ruskom Gulagu a v žalároch vtedajšieho Československa. Ako vieme, jeho hlboká kresťanská viera mu bola tým jediným útočiskom kde našiel svoje duševné pookriatie a jedinú nádej v tých neľudských podmienkach ponižovania a týrania. Tam v temných celách väzenských, spolu so svojimi spolutrpiacimi väzenskými bratmi v tajnosti prijímal najsvätejšiu obetu, eucharistiu.
Preto jeho životný príklad nám ukazuje nielen silu Božej lásky, ktorú on denno-denne prežíval a o ktorej svedčil celým svojim životom, ale aj silu odpustenia, ktorá je nevyhnutnou podmienkou lásky k blížnemu. Nech je teda tento pamätný rok Jánosa Esterházyho novým začiatkom nášho svedectva tohto Kristovho učenia.
Aby my všetci a zakaždým, keď prejdeme popri tomto pamätnom mieste si znovu a znovu pripomenuli, že nie sme iba sami pre seba, ale predovšetkýcm pre ostatných, pre blížnych svojich. V tomto duchu totiž János Esterházy počas celého svojho života zmýšľal a konal.