História, pamätihodnodnosti

História

Obec Dvory nad Žitavou je jedna z najstarších a najväčších obcí v okrese Nové Zámky. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075.

                V katastri dnešných Dvorov nad Žitavou bolo pôvodne niekoľko osád: Hudvord, Huba, Pazman a Vadkert. Na vŕšku sv. Martina bola postavená kráľovská kúria. Obec dostala meno od dvorníkov, ktorí tu slúžili. V roku 1241 bola obec takmer úplne zdevastovaná Tatármi, ale vďaka cudzím osadníkom čoskoro nastal jej rozvoj. V roku 1268 už mala svoju vlastnú farnosť.  V roku 1307 na vŕšku sv. Martina sa konal významný cirkevný koncil. K tejto udalosti sa viaže aj večerné zvonenie, čo sa zachovalo aj do dnešného dňa. V roku 1429 kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Dvory na trhové mestečko. V roku 1462 vznikol Dvorský okres sídlom vo Dvoroch nad Žitavou. K tomuto okresu patrilo 23 obcí a 11 osád. V roku 1530 prvýkrát prepadli mesto turecké vojská. Mesto bolo pod úplnou vládou Turkov. Táto nadvláda trvala až 113 rokov. Už od 15. storočia boli dvorské jarmoky a dobytčie trhy veľmi známe, ktoré zanikli až v prvej polovici 20. storočia. Rozvoj obce zastavila 1. svetová vojna. Na bojiskách padlo 133 dvorských občanov. V roku 1939 vypukla druhá svetová vojna. Na vojne a v koncentračných táboroch zahynulo viacero našich občanov. V roku 1945 ukrajinské vojská obsadili obec. Po druhej svetovej vojne boli mnohé tunajšie maďarské rodiny násilím deportované do Česka a Maďarska. Na ich miesta boli presídlené rodiny z Maďarska a Rumunska. Obec Dvory nad Žitavou mala vždy poľnohospodársky charakter. 15. júna 1949 vzniklo tunajšie poľnohospodárske družstvo, ktoré patrilo medzi najvýznamnejšie družstvá v krajine. Od roku 1968 do roku 1991 Dvory, ako aj celá krajina patrila pod sovietsku nadvládu. V roku 1989 nastala zmena režimu v Československej socialistickej republike. 31. decembra 1992 sa Československo rozpadlo a 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika.

Kalvária

                Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok obce je Kalvária, ktorú v minulosti nazývali aj vŕškom sv. Martina. Adolf Majthényi si vytýčil za svoj cieľ, že na mieste bývalej kráľovskej kúrie a cirkevného koncilu postaví krížovú cestu, ústredný kríž, zvonicu a kaplnku. Výstavbou začali 31. októbra 1855. Keďže vŕšok sv. Martina bol celkom beztvarý, bolo ho treba upraviť. Na výstavbu priniesli 12 000 kočov zemi, na kalváriu a jeho okolie vysadili 7000 stromov a kríkov.  Okolie vŕšku bolo veľmi bahnité, preto bolo treba postaviť príjazdovú cestu a most. 16. septembra 1860 arcibiskup Ján Scitovszky vysvätil Kalváriu. Na vrchu Kalvárie za zvonicou sa nachádza náhrobný pomník Adolfa Majthényiho, keďže jeho prianím bolo, aby mohol v pokoji odpočívať na ním vytvorenom mieste a aby takto mohol dohliadať na pokoj dvorských občanov.

Súradnice:          47°59'32.8"N     18°15'15.0"E

Rímskokatolícky kostol sv. Vojtecha

                Rímskokatolícky kostol sv. Vojtecha, ktorý sa nachádza v centre obce bol postavený v druhej polovici 18. storočia v barokovom štýle. Bol vysvätený v roku 1776. Na jeho výstavbu použili stavebný materiál zo zbúranej  novozámockej pevnosti. Hlavný oltár a oltárny obraz pochádzajú z roku 1777. V kostole okrem hlavného oltáru sa nachádza aj viacero vedľajších oltárov. K vzácnemu zariadeniu kostola patrí aj drevená socha svätého Vojtecha, kazateľnica v rokokovom štýle a obrazy krížovej cesty v nemeckom jazyku, ktoré pochádzajú z českej dedinky Svatá Kateřina. Pýchou kostola je organ, ktorý postavili v roku 1885 bratia Riegerovci. Organ je dodnes vo vynikajúcom stave a aj dnes sprevádza liturgický život cirkvi. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádzal aj vchod do katakomby rozprestierajúceho sa pod dedinou. Katakomby boli pravdepodobne postavené počas nadvlády Turkov. Mohli slúžiť na uskladnenie úrody a mohli byť aj skrýšou ľudí pred Turkami.

Súradnice:          47°59'37.5"N     18°15'52.9"E

Stará a nová budova katolíckej fary

                Stará budova fary je najstaršou budovou našej obce, ktorá bola postavená v roku 1761. Základný kameň novej fary položili v roku 2003, faru vysvätili v roku 2008. V súčasnosti funguje ako farský úrad a pastoračné centrum.

Súradnice:          47°59'39.1"N     18°15'56.1"E

Kalvínsky kostol  

Kalvínsky kostol s kapacitou na prijatie 120 ľudí bol postavený v roku 1880. Počas výstavby kostola mala cirkev približne rovnaký počet veriacich, ich počet však v obci neskôr klesol takmer na polovicu. Dnes v kostole majú bohoslužbu iba každý druhý týždeň. Budova bola rekonštruovaná v roku 2016. Súradnice:          47°59'24.4"N     18°16'09.2"E

   Kúria rodiny Bonczovcov

                V centre obce sa nachádza bývalá kúria rodiny Bonczovcov. Táto kúria bola postavená v 17. storočí a bola zrekonštruovaná v roku 1781. V súčasnosti budova funguje ako kaviareň spojená s bistrom a v jej priestoroch sa nachádzajú aj rôzne menšie obchody.

Súradnice:          47°59'37.0"N     18°16'00.6"E      

Parný mlyn

                Budova starého parného mlynu bola postavená v roku 1906 na rovnomennom námestí. V roku 1911 budova úplne vyhorela, zostali iba jej steny a strojáreň. V súčasnosti funguje ako sklad.

Súradnice:          47°59'07.8"N     18°15'57.3"E      

Obecné múzeum

                Obecné múzeum nachádzajúce sa v centre obce otvorilo svoje brány v roku 2009. Vystavené predmety, obrázky a poľnohospodárske náradia nám pripomínajú staré časy a hodnoty našej obce.

Súradnice:          47°59'38.1"N     18°15'58.2"E

Pomník násilne odvlečených a vysťahovaných

                Pomník v centre obce bol postavený na pamiatku maďarského obyvateľstva, ktoré bolo medzi rokmi 1946 a 1948 násilne deportované do Česka a Maďarska. Na kamennom stĺpe môžeme vidieť otvorenú dlaň, v nej ľudské oko. Okolo pomníku na zemi si môžeme všimnúť názvy obcí a miest, kam boli občania násilne vysťahovaní. Na tom istom mieste stojí aj pomník na pamiatku židovského obyvateľstva.

Súradnice:          47°59'36.1"N     18°15'51.8"E

Vyrezávaný drevený stĺp

                Tento vyrezávaný drevený stĺp postavil v roku 2003 miestny 28. oddiel Kaszapa Istvána na 10. výročie jeho vzniku. Miestny zbor založil bývalý farár László Elek, prvým náčelníkom zboru bola Blanka Balasko. Skautský zbor ešte aj dodnes aktívne funguje. Na tomto drevenom pamätníku môžeme vidieť rôzne historické a skautské symboly.

Súradnice:          47°59'37.7"N     18°15'54.4"E      

Pomník padlým hrdinom

Pomník, ktorý sa nachádza pri kostole, bol postavený na pamiatku padlých hrdinov prvej a druhej svetovej vojny. Súradnice:          47°59'37.3"N     18°15'55.1"E

              

V obci sa nachádza viacero sakrálnych pamiatok. Kaplnka sv. Urbana sa nachádza v miestnej vinici, venovali ju patrónovi pestovateľov hrozna. Postavili ju v roku 1760, v jej veži sa nachádza zvon, vo vnútri malý oltár a sväté obrazy. Socha sv. Floriána, patróna hasičov pochádza z roku 1855 a nachádza sa vedľa kostola. Taktiež vedľa kostola sa nachádza kríž s plastikou Ukrižovaného. Pred vchodom do rímskokatolíckeho kostola sa nachádza súsošie Najsvätejšej Trojice a súsošie Svätej rodiny. Pred budovou obecného múzea stojí socha sv. Ladislava postavená v roku 2010. Socha sv. Vendelína z roku 1771 stojí na vysokom podstavci na jeho rovnomennom námestí. Na cintoríne Anjela strážneho môžeme vidieť sochu anjela strážneho, ktorá bola postavená v roku 1850. Socha sv. Jána Nepomuckého stojí pri príjazdovej ceste na Kalváriu. Súčasný verejný cintorín sa nachádza na Branovskej ceste, otvorili ho v roku 1977.